|
Anwen a jej quest Je to neskutočne, neskutočne iritujúce. Celý deň len tak sedie» na zadku. Èaka», čaka» a čaka» na svoju príležitos». Mala pocit, že obrastie tým povestným čiernym trpasličím mechom. Keby odmena nebola tak vysoká tak by nikdy v živote nepristala na túto úlohu. Lenže odmena bola viac než len vysoká, odmena bola priam kráµovská. Ako žoldnier neberie atentáty nijak inak ako úlohy vynikajúco platené a vysoko náročné. Pár ich už spáchala aj keď v porovnaní s týmto to boli viac-menej hračky. Bojovník, čarodej, alchymista vždy stačil jeden dobrý výstrel z luku a úloha bola splnená. Ani tento krát to nebude iné, tento krát je však obe»ou šµachtic. Šµachtic nepopulárny, šµachtic problémový, šµachtic autokrat. Anwen nebola typ chamtivca nehµadiaceho na nič iné ako výšku odmeny, nebola bezzásadová a schopná čohokoµvek ako drvivá väčšina jej kolegov. Ciele boli vždy niečím vinné, ciele boli dokonca odstraňované pre dobro väčšiny a nejednalo sa o žiadne prekrúcanie pravdy za účelom ospravedlňovania činov. Nik ju do ničoho nikdy nenútil, bola natoµko dobrá, že si mohla úlohy vybera». Nemala muža ani deti, vlastná rodina sa jej už dávno zriekla, to však už dávno oplakala. Stačilo aby namiesto kariéry umelkyne v oblasti literatúry vzala do ruky meč a luk. Odišla z Irollanu do Griffej ríše, zamenila Sylannu za Elratha tak či tak len iný aspekt Ashy. Griffia ríša prijíma elfov veµkoryso, obzvláš» ženy. Na túto úlohu nebola najlepšia, prihlásila sa z dôvodu: „Èo keby predsa len?“ A ono to ‚predsa len’ vďaka zhode náhod vyšlo. Dvaja lepší kandidáti akosi neboli dostupní. Zoltan sa stratil neznámo kde, nebol k zohnaniu a to ani po prepátraní všetkých známych krčiem a bordelov v celej Griffej ríši, Irollane, Strieborných mestách dokonca Hereshi. Cech žoldnierov mal veµa kontaktov, veµa spojencov takmer po polke kontinentu. Jednoduchá teória hovorila o skutočne exotickej dovolenke na ostrovoch ďaleko na juhovýchode kde je vraj každá žena a muž povoµný a k dostaniu je také množstvo drog, že sa to ani nedá predstavi». Podobná teória hovorila aj o kandidátovi číslo dva veµmi šikovnej čarodejke v strednom veku. Tá si vedela dopria» podobné rozkoše rovnako plným priehrštím. Nakoniec možno zmizli spolu, isté indície by o tom nasvedčovali. Láska je najmocnejšie kúzlo aj keď v ich prípade ide skôr o vz»ah milencov. Zas príliš ich odsudzova» ale nemohla, ona sama si občas vedela vyhodi» z kopýtka podobným, aj keď predsa len triezvejším spôsobom. Aj to bola jedna z vlastností, vďaka ktorej sa jej darilo stúpa» v cechu rýchlejšie ako mnohým ostatným. Od čoho je ale by» bohatý? Všetky možné drahokamy, šperky a nerasty slúžia len ako prostriedok k tomu, čo za ne môže dosta», tomu verila a toho sa držala. Tento skutočne exkluzívny kontrakt jej teda zaistila sebakontrola a dravos» popri výpadku dvoch hlavných kandidátov. Na prípravu mala mesiac. Dos» keby nebola predtým zaháµala. Takto musela skutočne robi» čo sa dalo a siahnu» po mnohých známych, oficiálnych aj čiernych obchodníkoch a pochybných kontaktoch, naštudova» si všetko čo sa len dalo o šµachticovi, jeho panstve, služobníctve, okolí. To bola však len čas» príprav. Potrebovala vedie» skutočne všetko, preto obchádzala krčmy, obchody, podplácala »ažko vypátraných informátorov len aby vedela niečo viac, obzvláš» o zvykoch a rutine šµachtica. Kde a kedy chodí? Ako trávi voµný čas a s kým? Dokonca čo nosí kedy oblečené a v ktorých miestnostiach sa najčastejšie a kedy zdržuje. Musela prizna», že šµachtic bol veµmi obozretný a nepredvídateµný až na tie jeho knihy. Knihy ktoré čítal sám v svojej súkromnej izbe pri otvorenom okne. Bohužiaµ vždy len pri západe slnka a na jeho pozemok sa nedalo dosta» inak ako ráno pri východe slnka, keď sa stráže striedali. Preto celý deň trčala na strome asi 400 krokov od okna. Strom to bol vysoký, košatý a preto sa v jeho korune hravo schovala. Spočiatku sa dal trávi» čas skladaním jemne nahlúplych a často úchylných básní, uvažovaním čo spraví s odmenou, či spomienkami. Ako sa ale blížil okamih akcie bola čoraz nervóznejšia. Hrala sa so svojim novým, kvôli tejto misii zakúpeným lukom. Lukom tak drahým, že proste musela uspie», už len kvôli tomu aký majetok ju stál a čo preň preskákala. Luk pochádzal zo série jediných 12 exemplárov vyrobených legendárnym majstrom Ossirom. Ossir bol elf, ktorý celý svoj život pracoval na neuveriteµne mocných predmetoch rozličných typov. Povráva sa, hoc na to nie je dôkaz, že jeho učiteµ bol samotný Tieru. Ossirove artefakty bolo neuveriteµne »ažké získa» aj preto, že väčšina z nich proste nikdy neexistovala. Obyvateµstvo dokázalo vytvori» prapodivné historky o spievajúcom meči, diamantovej sekere, scimitari čo je vraj tak ostrý, že dokázal preseknú» všetko čoho sa dotkol, rukaviciach s ktorými lukostrelec vždy zasiahol a mnohých ďalších. Nik už celkom isto nevedel čo je a čo nie je pravda. Medzi jeho najslabšie diela patril práve luk, ktorý zvierala v rukách a aj tak to bol vskutku geniálny kus patriaci medzi najlepšie svojho druhu. Jeho dostrel a presnos» boli neuveriteµné. Na výrobu bola použitá jedinečná drevina, rovnako tetiva pochádzala z niečoho čudesného, čo nedokázala ani identifikova». Bol cíti» mocnou mágiou a po jeho tele boli rozosiate množstvá veµmi malých a nenápadných rún, ktoré nemala šancu preloži». Pri dotyku ich však vôbec nebolo cíti», boli do neho vložené čisto magicky. Luk bol obrovský, mal takmer dva a pol metra a navzdory tomu, že bol v minulosti hojne používaný neniesol o tom ani len náznaky opotrebenia, dokonale sadol do ruky. Èo však bolo najzvláštnejšie strelec vždy vedel kedy mieri správne, akoby mu to luk telepaticky oznámil, proste také vnuknutie a mal istotu, že zasiahne cieµ. Skúšala ho na rôznych miestach a za rôznych situácií a žasla. Bol spoµahlivý do 470 krokov za bezvetria. Vtedy zasiahla s asi 80% istotou terč s priemerom pol metra. Potom už presnos» dos» prudko klesala aj keď ešte v 550 krokoch bola 30%. Záleží na strelcovi, ale ona bola dos» dobrý strelec, patrila medzi desa» najlepších v ríši. Bola profesionál a vedela to o sebe, jej slnko však ešte nezapadá, ešte má možnos» dosta» sa vyššie. Teraz síce strieµala ‚len‘ na zhruba 400 krokov, uhol bol však zlý a zásah mohol by» len jeden, šµachtic nie je magor aby sa jej ponúkal druhý krát. Špeciálny šíp, dokonale upravený na streµbu na diaµku s hrotom napusteným prudkým jedom bol nevyhnutnos». Šµachtic totiž nikdy okrem spánku nevyzliekal svoju krúžkovú zbroj a ako mala otestované na jeho približnej replike jej šíp ho nezabije len zraní, zabije ho až jed. Jed, ktorý nebolo taktiež jednoduché zohna» ak mal účinkova» okamžite. Vraj pochádza z plazu čo lezie po stromoch v ďalekých džungliach. Odporné stvorenia, niečo také si nedokázala ani predstavi». Tieto šípy mala len dva, pričom jeden použila na skúšku pri streµbe na medveďa. Ten padol k zemi takmer okamžite. Ako uvažovala čas sa pohol, slnko sa pomaly skláňalo k obzoru. Zahliadla ho, jej elfský zrak nemal šancu nevšimnú» si ho. Práve vchádzal dnu a nadával stráži. Ten jeho namyslený a sebavedomý postoj ju nesmierne provokoval pokúsi» sa zabi» ho hneď teraz. Obzvláš» keď si spomenula na jeho úžasné skutky: vražda brata, za ktorú sa vôbec nehanbí, šikana služobníctva, platené vraždy a prepady majetku oponentov - šµachticov, porušovanie dohôd a zmlúv, vydieranie otca a mnohé ďalšie. Mal toho na rováši viac než dos» na to aby jeho smr» bola vykúpením pre stovky a to nielen jeho poddaných. Spoza okna videla ako sa blíži k svojej izbe. Mihol sa raz tu, raz tam, až zrazu zmizol niekde hlbšie vnútri. Podµa všetkého by tam mala by» kuchyňa, plán jeho sídla mala dokonale v hlave, len zavrela oči premietla ho do tmy, otvorila oči a preniesla na sídlo. Kde je? Už mal by» dávno hore! Ten magor v tej kuchyni bude aspoň hodinu. Èakala a čakala zahåbená do svojich myšlienok, naučila sa dokonale rozdvoji» svoje vedomie, takže zatiaµ čo jedna jeho čas» sledovala naďalej dianie okolo, tá druhá mohla takmer nerušene premieta», triedi», uvažova», plánova». Všetko bolo pripravené, nikde nenašla chybu, stihla to síce tesne ale stihla, zohnala vybavenie, získala informácie, načrtla plán, natrénovala akciu. Náhly poryv studeného vetra ju takmer zhodil zo stromu, tak bola nepozorná. Luk zachytila v poslednej chvíli. Vtedy si konečne uvedomila čo to nie je v poriadku až sa jej zastavil dych. Blížila sa búrka, doteraz skrytá za vysoký skalný masív, preto si jej nevšimla. Búrka bola to s čím sa počíta» moc nedalo, prikradla sa potichu až sem bez jediného zvuku a teraz plná hnevu túžila rozpúta» peklo. Hromy, blesky, vlna dažďa prudko sa blížiaca. Je to v orskej riti a poriadne mastnej. Princ už číta» asi nepôjde. To je neskutočné, je to vôbec možné? Služobníctvo začalo zrýchlene reagova» a mihalo sa raz tu raz tam ako mravce. Schova» všetko roµnícke vybavenie, zavrie» statky, ale najprv do nich nahna» zver, bolo veru čo robi». Ranou do jej srdca však bolo náhle zavieranie všetkých okien, po celom tom prekrášµenom kaštieli. Ale netreba ešte hádza» luk na chrbát je schopná ho zabi» aj cez okno, veď sú tak krásne priehµadné a tenké, to je ten moderný štýl bohatých snobov usmiala sa zákerne. Má tak desa» minút, potom búrka prekazí jej plán. Šµachtic ide zajtra preč a už nebude šanca veµmi ale veµmi dlho o niečo sa pokúsi», jeho ochranka je dokonalá. Desa» minút a celá jej kariéra je v sračkách táto búrka ju tam spoµahlivo odveje. Keby sa ten pako aspoň vykotúµal z kuchyne do svojej izby, áno vykotúµal váži najmenej stok kíl, teda zasiahnu» ho problém nebude. Skúsi to aj cez okno, dokáže to, ale keď začne prša», či moc fúka» netrafí na túto vzdialenos» ani to prekliate vyčančané okno. No tak hrň sa do izby ty prasa! U Elratha nežer už a val, val, nech »a môžem zabi»! Nič nepomáhalo, ani tie najš»avnatejšie kliatby, ktoré počula tak často od Zoltana, bolo jej do plaču. Skutočne do plaču. Načo brala tú prekliatu úlohu? Teraz bude nielen všetkým na posmech, ale už nikdy jej nikto nebude natoµko veri» aby dostala podobnú úlohu, zlyhania sa netolerujú. Slzy jej stekali z očí, na toto nemala nervy. Vzdala to, hodila luk na chrbát, šíp do tulca a začala obhliada» okolie pre útek. Nebolo vhodnejšieho času aby ju nik nevidel, okolo vládol chaos. Elfsky šikovne skočila na jeden, druhý konár a už bola na zemi. Ako sa otáčala čosi jej však udrelo do očí. Niečo sa mihlo, nie niekto sa tam mihol! To bolo to prasa a konečne mierilo do svojej izby. Ešte bol čas, ešte sa to dalo stihnú». Bolo jej jedno či ju niekto vidí, alebo nie, vonku už bolo polo šero a ona stála v tieni mohutného stromu. Ešte jedny schody a je tam. Rýchlo schmatla luk, tasila šíp, nasadila presne na miesto. Sadol tam dokonalo, teraz už len čakala. Tak konečne je za tým správnym oknom. Zaostrila, pomaly a jemne napínala luk. Vďaka Elrathovy za jej čiastočné magické schopnosti, vďaka nim mohla vyvola» menšie kúzlo ktorým zdokonalila svoj beztak úžasný zrak. Šµachtic práve vysvetµoval služobníčke kto je tu pánom, hodil ju o stenu a pritom ako utekala cez dvere držiac si tvár jej dopomohol von miernym kopancom. Musela sa premôc» aby vyčistila svoju hlavu od emócií. Luk napla už skoro na doraz a priložila k pravej časti tváre. Tak poď bližšie. Vietor bol už dos» silný, bude zázrak ak zasiahne. Nebol už čas, bližšie nepríde, obzeral svoje panstvo, potom iste skočí do postele a ona skončí. Napla luk tak až ju zaboleli všetky svaly v rukách, priložila ešte bližšie k oku a mierila. Snažila sa minimalizova» aj tie najmenšie otrasy, dokonca prestala dýcha», neby» toho blbého vetra išlo by to o moc µahšie. Kúzlo na zvýšenie fyzickej sily fungovalo dokonalo a jej sa podarilo ešte trocha potiahnu». Šíp bol upravený na odpor vzduchu, tak teraz by mala čaka» už len na jemnú telepatiu luku, ktorý jej povie: vystrel! Šµachtic si vyzliekal posledné zostatky odevu a začal sa otáča». Ideálne! Teraz! S myšlienkou, že zásah je takmer istý vnuknutou lukom vypustila šíp z luku a sledovala jeho trajektóriu. Letel rýchlo, trošička bokom ale aj tak neuveriteµne presne, bolo »ažké uveri» že zasiahne, ale podarilo sa. Spozorovala šok v tvári šµachtica stotinu sekundy predtým než sa rozletelo sklo a on dostal zásah do pravého pleca, až s ním hodilo dozadu tak že spadol na dlážku. Bol nepochybne màtvy, oficiálne sa to však dozvie asi až zajtra. S lukom v ruke utekala tak rýchlo ako jej to len gravitácia dovoµovala. Oblohu pre»al ohromný blesk, vzápätí sa ozval hrom, začalo prša» a ona bežala s úsmevom na tvári po ktorej sa kotúµali slzy š»astia a úµavy s vetrom o preteky.
Autor: Sir Christian
deoran - 17.03.2013 | 16:18
docela dobrý ;)
PS:neznáš Metaxe...hmm...už mě sereš,tak čau:D mizerman - 29.11.2010 | 19:13
úchvatné SirChristian - 25.07.2009 | 23:38
dakujem, ked budem mat cas a inspiraciu napisem uz nieco specifickejsie, pravdepodobne s tematikou vampirizmu charles - 14.07.2009 | 00:22
ja moc takéto veci nečítam,tak neviem najlepšie súdiť,ale mne sa to páčilo SirChristian - 13.07.2009 | 17:07
prilis natahane, malo napinave, malo popisne, tazko sa do toho vcitit bcgroi - 11.07.2009 | 20:34
nwm teda, co by na tom mělo být nudného?? Matěj - 09.07.2009 | 14:47
Good, dobře se to četlo SirChristian - 08.07.2009 | 23:21
kritika prosim
zdrbte ma, lebo mne to nepripada moc dobre
pride mi to nudne, pride mi, ze ta napinavost je umela Rommann - 08.07.2009 | 20:59
Perfektní!!! Asasínka jak má bejt!!! bcgroi - 21.06.2009 | 12:25
hezké, dobře propracované |
|